Emočný politik, strach a poslušnosť bez kritického myslenia

Autor: Ľubomír Lintner | 25.10.2020 o 10:25 | Karma článku: 10,74 | Prečítané:  7748x

Nikto nemôže tvrdiť, že to nie je krízová situácia. Je. Aj keď kríza zo slovenského pohľadu. Lebo v iných krajinách sú rádovo vyššie čísla.

Napríklad u susedov v Čechách to za štvrtok 22. októbra bolo 14151 infikovaných, a piatok 23. októbra už 15252. Na Slovensku vo štvrtok 2581, v piatok 2890, teda medzi pätinou a šestinou počtu oproti Čechom. Slovenské čísla znamenajú. najvyšší počet infikovaných zistených testami za jeden deň. Testov vo štvrtok bolo 13362, v piatok 13525, doteraz štvrtý a tretí najvyšší počet. Podiel počtu infikovaných k počtu testov vo štvrtok bol 19,32 %., v piatok 21,37 %. Doteraz najvyššie číslo. Aj keď sú to oproti Česku rádovo nižšie čísla, lekári zdôrazňujú kritický stav. Lebo slovenský zdravotnícky systém stojí na slabých nohách. Slabosť posilňuje iba obetavosť zdravotníckych pracovníkov. Jedno malé pozitívum sa objavilo vo štvrtok - počet hospitalizovaných pacientov na Covid 19 sa znížil o 51, ale v piatok pribudlo 95, takže v súčasnosti je nemocniciach 920 ľudí, buď s potvrdenou chorobou Covid 19 alebo s podozrením na ňu. 

Počúvame apely na zodpovednosť. Od politikov, ktorí nám ukázali nezodpovednosť. Pokrytecké. Politici mali dať v lete pokyny na vypracovanie riešení pre takúto situáciu. Podstatným prvkom malo byť personálne posilnenie RÚVZ a posilnenie celkových kapacít testovania. Nestalo sa. Bolo treba ukázať aj vyvodenie zodpovednosti za daný stav. Nestalo sa. Naopak, prichádzajú nepripravené chaotické riešenia, ktoré sa rodia v jednej emočne nevyrovnanej hlave. V hlave premiéra. Napríklad to plošné testovanie. Potvrdili to aj slová epidemiologičky Z. Krištúfkovej v relácii Pozrime sa na to v piatok 23. októbra v televízii TA3, keď reagovala na pripomienky, že odborníci ako riešenie navrhovali skôr tvrdý lockdown. „My sme navrhovali nie tvrdý lockdown. My sme navrhovali najprísnejšie uzavretie v tých najpostihnutejších regiónoch, ale nie celoslovensky. Iba sprísnenie opatrení. A navrhovali sme pravidelné raz za dva týždne testovanie rizikových skupín, ako sú zdravotnícki pracovníci, personál a obyvateôia Domovov sociálnych služieb, zamestnanci v energetike, predavačky v obchodoch a podobne,“ uviedla v piatok večer členka Pandemickej komisie.  

Rozhodol predseda vlády, ktorý v jarných mesiacoch pri pripomienkach ministra hospodárstva R. Sulíka, či ekonómov, zdôrazňoval, že jediní, kto bude rozhodovať o ďalšom postupe budú epidemiológovia, virológovia a odborníci na verejné zdravie. Tentoraz riadiace procesy v najväčšej zdravotnej kríze sa rozhodol určovať premiér. Napokon už sa v predstihu pochválil so svojím nápadom aj kancelárke A. Merkelovej. Teraz cúvnuť? To teda naozaj nie! To nie je v mentálnej výbave I. Matoviča! Ten bez problémov svojimi rozhodnutiami vstúpil do kompetencií ministra zdravotníctva a hlavného hygienika. Pochybnosti o efektívnosti plošného testovania? Pochybnosti o ústavnosti? Spôsob prezentácia pred verejnosťou? Všetko jedno! Ja som sa rozhodol! A tak to aj v prvý deň na odberových miestach vyzeralo. V ušiach ešte zneli slová ministra obrany J. Naďa, že testovaný človek od príchodu na odberové miesto po prevzatie výsledku bude na mieste maximálne 30 minút. Konkrétne skúsenosti z prvého, ale aj druhého dňa ukázali, že to to bolo poldruha až dve hodiny. Na fotografii z Raslavíc v okrese Bardejov bolo vidieť rad ľudí tesne za sebou, žiadne odstupy, čakanie bolo dvojhodinové. Na iných miestach ľudia odstupy dodržiavali. Hodnotenie prvých dvoch dní je však jednoznačné. Nepripravenosť plánu z centra vládnej moci vyrovnala obetavosť pracovníkov zo samospráv. 

O experimente na Slovensku uverejnili včera článok už aj americké noviny The Wall Street Journal. Premiér sa hneď tým pochválil na svojom hlásniku a uverejnil z textu dva citáty. „Je to cesta dopredu, o tom niet pochýb. Ak to bude fungovať, bude to zaujímavé pre zvyšok sveta,“ citoval denník profesora biochémie L. O’Neilla z dublinského Trinity College. „Nie je to dokonalé, ale diskutujeme príliš veľa,“ konštatovala profesorka globálneho verejného zdravia D. Sridharová z Edinburghu. Autor článku D. Hinshaw však dal priestor na vyjadrenie aj slovenskej epidemiologičke A., Bražinovej. Jej slová už premiér vo svojom statuse neuverejnil. Upozornila totiž na relatívnu vysokú mieru falošných negatívnych testov, pritom ľudia s takým testom budú aktívne pokračovať v spoločenskom živote. „Budú si myslieť, že sú v poriadku a rozšíria infekciu ďalej,“ uviedla A. Bražinová pre americký denník. Uvedenú skutočnosť dnes popoludní na sociálnej sieti pripomenul aj šéf lekárskych odborov P. Visolajský: „K antigénnemu testovaniu je dôležité si uvedomiť: na Orave je ďaleko viac pozitívnych, ako sa našlo a nájde týmto testom.“  

Čoraz viac si zrejme otázniky nad reálnosťou výsledkov antigénových testov uvedomuje aj samotný predseda vlády, ktorý na sociálnej sieti napísal: „Antigénové testy zachytávajú len tých ľudí s Covid-19, ktorí sú infekční ... cca 4 450 ľudí dnes z testovania odchádzalo s pocitom, že sú zdraví, ale nie je tomu tak. Sú pozitívni na Covid-19, ale nie sú infekční.“ Premiérové slová o o tom, že tieto typy testov zachytávajú infekčných ľudí však v sobotu popoludní dementoval vedec P. Čekan: „Nie je pravda, že Ag test zachytáva iba infekčných. A tiež nie je pravda, že ktorých nezachytí, nemôžu byť infekční. Pri plošnom testovaní Ag test zachytáva okolo 50% pozitívnych, ktorí majú najväčší potenciál byt infekční. A nezachytáva okolo 50% pozitívnych, z ktorých nejaká časť môže byt infekčná. Nie zajtra, ani o 2 dni, ale hneď v čase testu."  

Informácie z troch okresov na Orave (Tvrdošín, Námestovo a Dolný Kubín) a z okresu Bardejov hovoria o veľkom záujme ľudí. 61905 testov urobili lekári v piatok, v sobotu to bolo 59615. V piatok zistili 2225 infikovaných, v sobotu 2207. Neviem, koľko ľudí s negatívnym testom sklamala informácia, že naďalej musia dodržiavať všetky hygienické limitujúce opatrenia. Neviem, koľko rodinných príslušníkov zostalo zaskočených, keď im niekto z rodiny povedal, že má pozitívny test a oni tiež musia zostať v karanténe. Dôsledky v štyroch okresoch ešte nebudú také fatálne pre chod spoločnosti v jednotlivých sektoroch, aj keď napríklad výkonný riaditeľ Oravských ferozliatinových závodov B. Klocok odhaduje, že po trojdňovom testovaní sa výpadok kľúčových zamestnancov dostane nad kritickú hranci medzi 40 až 60 percent. Ale pri testovaní v celej krajine to môže byť fatálna situácia. Pritom jednoducho platí - testovanie naozaj vírus nezašliapne. Už v spomínanej piatkovej diskusii v televízii TA3 na tému efektívnosti plošného testovania antigénovými testami sa vyjadril aj M. Smatana, bývalý riaditeľ Inštitútu zdravotnej politiky ministerstva zdravotníctva: „Čo sa týka toho pilotného využitia, tam tomu rozumiem a čo sa týka tých údajov senzitivity a špecificity, môže mať veľký dopad, ale čo sa týka celoplošného testovania, tak bez nejakého dodatočného PCR testovania alebo validácie tých testov sa obávam, že nám nedajú dostatočný obraz a dokonca, ak sa zvýši mobilita alebo tie procesy nenastavia korektne, môžu aj tú situáciu skomplikovať.“  

Otáznik nie je len nad falošnou negativitou, ale aj falošnou pozitivitou. Aktuálny príklad je aj z cyklistických pretekov Giro d´Italia, kde pre pozitívny antigénový test odstúpil austrálsky cyklista M. Matthews, následné dva testy mal však negatívne. V tomto zmysle pozoruhodná slovná replika odznela už v spomínanej relácii TA3 z úst epidemiologičky Z. Krištúfkovej. Členka Pandemickej komisie na pripomienku, že niektoré pozitívne testy môžu byť falošné, odpovedala: "Ja si myslím, že to nie je žiadna chyba. Ten benefit je oveľa väčší, ako keď niekto možno bol označený za pozitívneho a nie je. NO TAK BUDE DOMA 10 DNÍ! NO A ČO! Tie slová ukazujú, že Slovensko sa zmenilo na laboratórium a ľudia sa stali pokusnými myšami. 

Nezodpovední politici chcú teraz zodpovednosť od ľudí a želajú si, aby sa zjednotili. Premiérove tvrdenia verzus postoje odborníkov. Matematik R. Kollár, ktorý sa s viacerými ďalšími vedcami snaží dlhodobo informovať o rizikách koronakrízy a riešeniach, pripomína, že vláda „postavila veľmi vysokú barikádu medzi seba a tých, ktorí spochybňujú efekt testovania“. Podľa neho postoj premiéra a vlády spôsobil, že sa stiera rozdiel medzi konšpirátormi a jasnými odbornými argumentmi. „Predpokladané zmätky s výsledkami testov, ktorým sa asi nedokážeme vyhnúť, keďže limitácie testov sú veľké, a nedokážu to, na čo nie sú určené, môžu túto situáciu ešte viac eskalovať,“ konštatoval na facebooku s tým, že celá situácia môže vyvrcholiť tým, že v krajine prevezme moc zlo. Pre neho je potom radšej voľbou neschopnosť. Naozaj v krajine vznikla podivná situácia. Pre mnohých je viac prioritou to, že sa vo väzbe ocitol špeciálny prokurátor D. Kováčik, ako to, čo sa deje okolo riešenia choroby Covid 19. Dávam si však otázku, prečo by hneď zlo malo nahradiť neschopnosť? Veď predsa je ešte riešenie vymeniť neschopných! Alebo už len z dôvodu, že niekto vyhral voľby má nárok na to, aby držal pri výkone moci neschopných? To vo víťaznej partii nie je nikto schopnejší? Voliť medzi neschopnosťou a zlom v prospech neschopnosti považujem za totálnu rezignáciu! Aj v roku 2016 sme po voľbách rezignovali na to, ako sa vytvorilo nečakané spojenie politických strán. Tiež argumentovali hrádzou proti zlu - extrémizmu. A kde nás tá koalícia doviedla v chápaní morálky. 

Celá tá spoločenská atmosféra, ktorá na Slovensku vznikla, mi pripomína príbeh, ktorý pred viac ako polstočím rozprával J. Werich. "Kdybych byl loutka, vyřezávaná nebo gypsová, tak bych tu parkovat mohl. A vy máte vztek, že nejsem loutka. A budete mít vztek čím dál, tím větší, protože těch loutek bude čím dál, tím míň.“ Pramene uvádzajú, že ich český herec vyslovil 4. januára 1968, ako reakciu na výzvu príslušníka ZNB zaplatiť pokutu. J. Werich totiž vošiel autom do Bartolomějskej ulice, vtedajšieho sídla ústredia bezpečnosti, do ktorej bol zakázaný vjazd, okrem troch výnimiek pre pracovníkov Bábkového divadla (tiež malo v ulici svoju budovu). Bol to deň, keď v pozícii generálneho tajomníka ÚV KSČ A. Novotného vystriedal A. Dubček. J. Werichovi príslušník VB v ten deň doklady vrátil bez pokuty. Werichov častý spolubesedník V. Škutina neskôr k príbehu podotkol, že hercove vtedajšie slová by iba deň pred 4. januárom boli posudzované ako pohŕdanie, či útok na verejného činiteľa a poburovanie. 

Autoritatívna moc má rada okolo seba iba bábky. Hrúbka šnúrky, na ktorej bábky visia, však závisí od každého jednotlivca. Od možnosti oslobodiť sa vo svojom vnútri. Moc aj klamstvami tká čoraz pevnejšie šnúrky na upevnenie bábok. Či sa jej to podarí, to závisí aj od odvahy argumentovať pri klamstvách. a demagógii. V opačnom prípade pomáhame tkať šnúrky na upevňovanie bábok. Akoby tu bol naozaj historicky zakódovaný gén. Pokora a poslušnosť pred vrchnosťou. O tom, čo povie vrchnosť sa nepolemizuje. A hoci novú vrchnosť už dostala k moci demokracia a nie rodový klan, tak v nej hneď funguje pocit, že ľud musí poslúchať. Na ovládanie mysle sú v súčasnosti oveľa modernejšie prostriedky, ako vo feudálnej, či totalitnej minulosti. A tých, čo neposlúchajú, treba trestať. Súčasnú atmosféru budú možno už na budúci rok analyzovať psychológovia a sociológovia. Čo všetko môže spôsobiť emočne nevyrovnaný politik, ktorý sám svojím zlým manažmentom spôsobil väčší rozsah problému, k tomu strach a poslušnosť bez kritického myslenia.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Premiér obchádza ministerstvo, Gröhling by mohol Matovičov plán blokovať

Do Vianoc by mali otvoriť aj školu, kam chodia Matovičove dcéry.

Minúta po minúte: Vláda mimoriadne rokuje o otváraní škôl

PCR testy na Slovensku odhalili už viac ako 111-tisíc nakazených.

Cynická obluda

Premenlivá hnusoba

Igor Matovič tvrdí, že do roztrhania tela bojuje s hnusobou a všetko podriaďuje snahe poraziť ju.


Už ste čítali?