Dá sa súdne zrušiť sklamanie z uplatňovania moci?

Autor: Ľubomír Lintner | 29.5.2017 o 7:41 | Karma článku: 7,10 | Prečítané:  415x

Prijať ruku so zdvihnutým prostredníkom? Prakticky sa to nedá! Symbolicky? Len tá ruka s tým prostredníkom dáva najavo niečo úplne iné, ako ruka podávaná s priamymi prstami. 

Výzva komentátora A. Soltésza (tuje)  je výzvou, za ktorou je relativizovanie toho, čo vnímame ako spôsob výkonu moci od vlaňajších marcových volieb. Pripomenulo mi to komentár psychiatra a spisovateľa P. Hunčíka, ktorý vlani síce kritizoval rýchlosť, s akou B. Bugár vhupol do novej koalície, ale našiel napokon v jeho konaní pochopenie. „Sebe a svojej strane sa snažil predĺžiť život o štyri (?) roky. Nesprával sa ako empatický priateľ alebo sentimentálny človek, ale ako prefíkaný profík, politik. A tí, ktorí v ňom videli hrdinu barikád, sú z neho znechutení. Lenže on prejavil len to, čo je jeho podstatou,“ písal v marci 2016 Hunčík.

Kto to vlastne zradil?                                                                                                                             Prirodzene už vtedy to vyvolalo otázky, či si máme o tom myslieť: Zradil teda Z. Simon? Bol termín zradca správnym označením pre človeka, ktorý sa rozhodol zostať na báze toho, čo politická strana voličovi sľubovala a odmietol vystúpením zo strany Most-Híd riešiť svoj politický profit na štyri roky. A to isté platilo aj pre trojicu poslancov zo Siete K. Macháčková, S. Petrik a M. Beblavý. Oni zradili stranícke politické ciele??? P. Hunčík nás presviedčal, že tí, čo nadávajú na Bugára, sa správajú ako starovekí Židia, ktorí počas sviatku Jom Kippur všetky svoje viny a falošnosti naložili na capa, vyhnali ho do púšte a celá spoločnosť zostala čistá. No, ale pri takomto posudzovaní voliča zabúda na to, že sa nedajú z jeho konania vytrhnúť iba voľby vlani v marci. Od roku 1990 boli v poradí deviate do parlamentu. Nespôsobili stav mysle voliča práve politici svojím opakovaným konaním v zmysle, že vytvorili tento oligarchicko-partokraticko-korupčný systém? A volič ďalšou a ďalšou voľbou, veriac v zmenu, dostával od politikov opätovne facky v podobe toho, že zisťoval čoraz výraznejšie budovanie systému iba v ich prospech a pre profit straníckeho pozadia. A na toto zabúda A. Soltész, keď chce prijať ruku s nastrčeným prostredníkom. Navyše, takým počinom by sa úplne stratil zmysel konania dvoch mladých ľudí Z. Hlávkovej a P. Szalaia, ktorí upozornili, že na ministerstve zahraničných vecí sa pri príprave podujatí Predsedníctva Slovenska v rade EÚ diali pochybné praktiky.

Vlády sa snažia, aby extrémizmus znel výhražne                                                                               Ono to má prepojenie aj v tej čoraz silnejúcej celospoločenskej symbióze na boj proti extrémizmu, za ktorým sa v kotline pod Tatrami a Karpatmi myslí M. Kotleba a jeho ĽSNS. Premiér R. Fico vyzýva priamo orgány činné v trestnom konaní, aby sa ničím nedali zdržať, lebo nepriateľ je jasný. Generálny prokurátor dva týždne po výzve už odosiela žiadosť na zrušenie Kotlebovej strany. Prezident A. Kiska apeluje dlhodobo, najnovšie pripomenul 450 miliónov eur, ktoré má Slovensko do roku 2020 na riešenie rómskej problematiky, ak sa však roztratia, podobne ako doteraz, bez efektívneho výsledku, bude to podľa A. Kisku „nahrávať extrémistom". K banskobystrickému zhromaždeniu proti extrémizmu sa pridala aj herečka E. Vášáryová. Pred voľbami 2016 sa k dianiu už nechcela vyjadrovať (December 2015 Denník N: „Prežívam vnútorný strach, neviem si predstaviť, ako toto všetko dopadne. Nebojím sa toho, že by niekto prišiel a nasťahoval sa do môjho domu, alebo že by mi ublížil človek inej pleti, to nie, ale zneisťuje ma zvláštny chaos. No nie sú toto témy, o ktorých by som chcela hovoriť, nevyznám sa, už nemám silu, svoje som si v živote už odbila.“) Slovenské vnímanie extrémizmu ju však k vystúpeniu dotlačilo. Len aby sme v tom zjednocujúcom boji proti nemu, vidiac tu u nás za tým len M. Kotlebu (a čo Blahove boľševické nenávistné výkriky?), nezabudli na to, čo spôsobilo rozhodnutie voliť jeho stranu a ďalšiu tzv. neštandardnú. Americký historik T. Snyder vo svoje publikácii O tyranii (20 poučení z XX. Storočia) pripomína, že „slovo extrémizmus znie nepochybne výhražne, no vlády sa často snažia, aby vyznelo ešte výhražnejšie...“.

Kaliňák ako vystrčený prostredník                                                                                                  Takže vystupujúc proti Kotlebovi by sa nemalo zabúdať na to, čo ho zrodilo. Pamätať si, že na tom divokom výsledku minuloročných volieb nemajú vinu voliči, ale politici, ktorí ignorovali od volieb do volieb želania na zmenu spôsobu výkonu moci. Vrátim sa ešte krátko k P. Hunčíkovi a jeho vnímaniu rozhodnutia B. Bugára. „A nezabudnite ani na jeho veľký nos, ktorý tak radi zobrazujú karikaturisti, pretože ním cítil niečo také, čo my necítime. Ale či to niečo bude len psím výkalom alebo niečím iným, ukáže budúcnosť, pretože dnes to ešte nie je jasné,“ písal Hunčík v marci 2016. Líder Most-Híd svoj krok odôvodňoval aj slovami „lebo Kotleba“. Po viac ako roku má však Kotlebova ĽSNS v prieskumoch politických preferencií viac ako v samotných voľbách, a to ešte J. Baránek, šéf agentúry POLIS, pripustil, že to číslo môže byť vyššie, lebo práve pri ĽSNS sa prejavuje fenomén skrytého voliča. Skôr ako uvažovať o prijatí ruku s vystrčeným prostredníkom, by bolo dobré pripomenúť, že na tom divokom výsledku minuloročných volieb nemajú vinu voliči, ale politici, ktorí ignorovali od volieb do volieb želania na zmenu spôsobu výkonu moci. A keď si nenalejeme čistého vína, že pokračovanie pôsobenia R. Kaliňáka v ministerskej funkcii nestojí za odovzdanie kytice, ale je skôr zápachom (ozaj, a čo ten Hunčíkom popisovaný Bugárov veľký nos... stále nič necíti?), on je vlastne tým vystrčeným prostredníkom na ruke, ktorú navrhuje prijať A. Soltész, darmo budeme organizovať zhromaždenia, besedy, aktivizovať orgány činné v trestnom konaní proti Kotlebovi, súdne žiadať zrušenie jeho strany a vzápätí prichádzať s legislatívou, aby členovia zo zrušených strán nemohli ďalej politicky pôsobiť. Každý ďalší Kaliňákov deň vo funkcii podporuje nahnevanosť voliča a nahráva rozhodnutiu podporovať nesystémové strany. V tomto zmysle má realistický pohľad z najsilnejšej vládnej strany (ale vlastne osamotený z celej vládnej koalície) jedine M. Maďarič, ktorý v čase medializovania obchodných kontaktov R. Kaliňáka s podnikateľom L. Bašternákom, v prostredí SMER-SD hovoril, že by mal odísť z funkcie ministra vnútra.

Je to už Sofiina voľba?                                                                                                                        R.Fico pred niekoľkými dňami v Hospodárskych novinách vyzval „bratislavskú kaviareň“, aby dopila kávu (čím myslel prestať s kritikou vlády), pretože podľa neho sa treba začať venovať podstatným témam. „Mečiarizmus nehrozí, ale je možné, že ak spoločne niečo neurobíme, jadro EÚ bude bez nás,“ zdôraznil premiér. A. Soltész nám tieto slová ponúka pomaly už ako Sofiinu voľbu rozhodnúť sa, či Slovensko bude patriť k Bruselu alebo Moskve. A preto vraj treba prijať ruku, aj keď je z nej vystrčený prostredník. Nemyslím si, že situácia je až taká fatálna. To len predseda SMER-SD ju tak vykresľuje, aby zatlačil kritikov do kúta. Ale tam médiá a ani opozícia predsa ešte nie sú. Netreba mať obavy z ďalších volieb, aj keď trio lídrov vládnych strán nám týždeň, čo týždeň v médiách vtĺka do hlavy mantru, že vládna alternatíva k tej súčasnej vzniknúť nemôže. Ale veď sa na situáciu netreba pozerať z pohľadu vládnych strán a existujúceho stavu. Napokon prieskumy politických preferencií ukazujú, že vládne trio by už väčšinu nenazbieralo. Iné čísla môžu mať opozičné subjekty a aj tie, ktoré sú mimo parlamentu. Avizujú sa nové politické subjekty. Tak sa tých volieb neobávajme, dajú sa aj petíciou vyvolať predčasné. Za také SMER-SD v roku 2003 vtedajšiu aktivitu odborárov jasne podporil, R. Fico vtedy na začiatku leta vyhlásil, že strana „urobí všetko preto, aby petícia bola úspešná“. A bola: 442 tisíc podpisov. Prezident R. Schuster potom aj referendum vyhlásil, uskutočnilo sa 3. apríla 2004. A potom je tu aj ústavný článok 32: „Občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v tejto ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené.“ Angličan John Locke (1632-1704), považovaný za jedného zo zakladateľov novovekej filozofie, v Druhom pojednávaní o vláde píše, že „ktokoľvek v konaní ide nad moc danú mu zákonom a používa sily, ktorú má pod svojim velením, aby nastrojil poddanému to, čo mu zákon nedovoľuje, prestáva v tom byť vrchnosťou, a keďže jedná bez oprávnenia, možno sa mu postaviť na odpor ako komukoľvek inému, kto silou napadne právo iného“.

Akým spôsobom bublajúca sopka vybuchne                                                                              Podľa Locka je tiež prípustný odpor ľudu proti zastupiteľskému zboru, ktorý sklamal dôveru občanov. Túto premisu naplno integrovala americká deklarácia nezávislosti (The Declaration of Independence), ktorú spísal Thomas Jefferson, známy okrem iného svojim výrokom, že každá generácia potrebuje revolúciu. „Pokladáme za samozrejmé pravdy, že všetci ľudia sú stvorení ako seberovní, že sú obdarovaní svojim Stvoriteľom určitými nescudziteľnými právami, medzi ktoré patrí právo na život, slobodu a sledovanie osobného šťastia. K zaisteniu týchto práv sa ustanovujú medzi ľuďmi vlády, odvodzujúc ich moc zo súhlasu tých, ktorým vládnu. Kedykoľvek začne byť táto vláda týmto cieľom na prekážku, má ľud právo ju zmeniť alebo zrušiť a ustanoviť vládu novú.“ Veľmi dobre to vystihla Z Petková v komentári Trendu, keď zdôraznila, že „Slovensko dopredu posunie len taká vláda, ktorá bude myslieť na občanov, a nie na podnikateľské záujmy „svojich ľudí““ V jednej z množstva z facebookových diskusií týchto dní na tému rozhodnutia Generálneho prokurátora požiadať o zrušenie Kotlebovej strany som si prečítal aj takúto otázku: „Dá sa súdne zrušiť frustrácia, hlboké presvedčenie, že ťa niekto oklamal, okradol...? Je to výstižné! Ktorý súd vie zrušiť sklamanie z politikov a ich uplatňovania moci ...?. Ak „bratislavská kaviareň“ prijme ruku s vystrčeným prostredníkom, frustrácia v spoločnosti sa ešte zväčší. Otázkou potom začne byť, akým spôsobom bublajúca sopka vybuchne. Zatiaľ kráčalo cez Bratislavu „iba“ 10-tisíc protestujúcich ľudí...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Róbert Bezák: Radi počúvame, ako niekto vyrieši naše problémy

Možno je to taká diagnóza spoločnosti, že je schopná si kohokoľvek zvoliť. Som z toho smutný.

DOMOV

Dobré ráno: Amerika sa rozhodla, miestni pálili izraelské vlajky

USA môžu v regióne zničiť mierové snahy.


Už ste čítali?