Rozhodnutie o zrušení relácie Doslova sa začalo odvíjať od chvíle, keď bola jej témou unitarizácia zdravotného poistenia. Priebeh sa nepáčil ministerke zdravotníctva Z. Zvolenskej, ktorá moderátorku A. Paulínyovú a dramaturgiu obvinila z jednostranosti, vzápätí komunikačný odbor poslal sťažnosť nielen riaditeľovi V. Mikovi, ale dal aj podnet Rade pre vysielanie a retransmisiu (RVR). V súvislosti s uvedenou sťažnosťou som V. Miku, ale aj členov RVR upozornil na skutočnosť, že podnet na RVR podáva komunikačný odbor ministerstva. To považujem za absolútne nenáležité. Namiesto analýzy mediálneho výstupu zástupcu ministerstva v spomínanej relácii sa totiž komunikačný odbor stal hodnotiteľom práce moderátorky, dramaturgie a obsahu relácie. To však v plnom rozsahu patrí do pôsobnosti vedúcich pracovníkov konkrétneho média, konkrétneho výrobného centra. Reťazec, keď komunikačný odbor vytvára komplikácie už pri príprave relácie a následne po nej je iniciátorom sťažnosti na odvysielanú reláciu, je účelovým konaním so snahou zasahovať politicky do prostredia tvorby publicistiky v konkrétnom médiu.
A o istej závislosti niektorých členov RVR ma presvedčili ich postoje, keď prerokovávali sťažnosť na reláciu Doslova. Väčšinovým hlasovaním členovia RVR (8 ku 1)) zo dňa 29. 1. 2013 rozhodli začať konanie vo veci podanej sťažnosti, napriek tomu, že aj v odbornom Pracovnom poklade, ktorý pripravila Kancelária RVR k uvedenej sťažnosti sa uvádza o.i. : „Moderátorka poskytla dostatok priestoru hosťom prezentujúcim výhody unitárneho systému, aby tento systém obhájili, aby reagovali na otázky hostí, či na kritiku spoludiskutérov. To, že svoj mediálny priestor nie vždy zmysluplne a efektívne využili, už nie je chybou tvorcov programu..."
Členovia RVR sa k relácii k spomínanej relácii Doslova (vedenie RTVS rozhodlo ešte v decembri 2012 o jej zrušení) vrátili po ďalších 4 mesiacoch (12.6.2013). Zhodou okolností v rovnaký deň bola v programe aj sťažnosť na reláciu Téma dňa, ktorú v TA3 moderuje Peter Bielik. Išlo o jeho diskusiu s poslancom D. Lipšicom. Tí, čo ovládajú zásady diskusie, musia priznať, že P. Bielik (osobne ho považujem za veľmi kvalitného moderátora) v spomínanej relácii jasne porušil zásady nestrannosti. Členovia RVR však v jeho prístupe chybu nevideli, v moderovaní A. Paulínyovej v relácii Doslova áno. Pritom uvedená relácia Doslova o unitarizácii zdravotného poistenia bola v trojici najlepších v novinárskej súťaži nadácie Otvorená spoločnosť. RVR je zahltená množstvom sťažností na reportáže v spravodajstve a publicisticke vo všetkých celoplošných elektronických médiách. Členovia RVR by si mali všímať, či tie podania nedávajú zainteresované strany účelovo, aby aj takouto cestou vytvárali nepatričný tlak na tvorcov a zároveň by si mali uvedomiť, že ich rozhodovanie a postihy v konkrétnej veci môžu mať výrazné dôsledky na postoje manažmentov médií na vytváranie prietoru najmä pre investigatívnu publicistiku a aj na vznik autocenzúry samotných tvorcov.
Šéfovia si jednoducho povedia: Načo si vytvárať problémy s mocou? To môže priniesť obmedzenie reklamy. V prípade verejnoprávneho média to môže znamenať limitovanie finančných prostriedkov v zmluve so štátom, či zníženie ochoty politickej moci zvýšiť koncesie, hoci je to absolútne nutné riešenie pre udržanie postavenia média verejnej služby v duálnom systéme.
Tu je dobré pripomenúť postoj súčasného generálneho riaditeľa RTVS V. Miku z obdobia konca jeho pôsobenia na vrcholovej pozícii v Markíze, keď sa manažment najsledovanejšej televízie rozhodol zrušiť publicistickú reláciu Paľba. V. Mika vtedy na margo rozhodnutia poznamenal, že „investigatívnu žurnalistiku položila na lopatky nová legislatíva týkajúca sa ochrany osobnosti, ktorú zaviedla politická moc. Hrozbou pre novinárov, redakciu a vydavateľa sa stali možné ekonomické dôsledky súdnych procesov, ku ktorým nová zákonná úprava otvorila cestu". Nuž a stačí si uvedomiť, ako sa rozmohli súdne podania na médiá. A pri stave v slovenskej justícii žurnalistika začala ťahať za kratší koniec.
Slovenská žurnalistika sa nedá odtrhnúť od celkového diania v spoločnosti. Ak sa však bude prehlbovať jej závislosť od politickej a ekonomickej moci, bude sa znižovať latka demokracie. Na záver sa vraciam ku K. Hvížďalovi. V roku 2007 v Respekte napísal: „Čím viac si politici média uzurpujú, tak prestávajú plniť kontrolnú funkciu, otvárajú väčšie možnosti pre všetky druhy korupcie, čo však politiku degraduje." Otázkou je, kedy si to uvedomí volič. Moc sa spolieha na to, že ten slovenský väčšinovo ešte dlho nie.