A preto by sme nemali stratiť kritické myslenie. Ono je totiž veľmi dôležité v tej hre mocných s manipuláciou nášho vedomia. Technický pokrok nič nezmenil na existencii klamstva, naďalej treba počítať s polovičnými pravdami, ľsťou, úskokom, lišiackosťou, prefíkanosťou i závisťou. Neustále treba myslieť na múdrosť gréckeho filozofa Sokrata, ktorý odporúča pre nájdenie pravdy prepúšťať každú informáciu cez tri filtre: sito spravodlivosti a pravdy, sito dobra a sito potrebnosti a užitočnosti. História činnosti tajných služieb nás už dosť poučila. Radšej si vždy položme otázku, či je konkrétna informácia pravdivá, či sa ňou sleduje dobro a či má pre nás užitočnú cenu? A tak posudzujme výpovede tých (Suchodolinský, Macko), ktorí hovoria o tunelovaní Vojenského spravodajstva a tých, ktorí takýchto ľudí nazývajú zločincami (poslanec Martvoň). Potom nás niekto len tak ľahko nenachytá. Na margo postupu dôstojníkov Vojenského spravodajstva som v jednej odbornej práci ( tu) našiel aj termín whistleblowing. "O značuje prípady, kedy príslušník, ktorý je presvedčený o tom, že služba svojím konaním porušuje zákon, nahlási toto konanie externým kontrolným orgánom – najčastejšie na parlamentnej úrovni. V niektorých krajinách sú vytvorené mechanizmy, ktoré majú nahlasovateľom zabezpečiť ochranu pred nátlakom alebo ujmou zo strany spravodajskej služby alebo exekutívy a zároveň sa následne zaoberajú vyšetrením nahláseného prípadu. Vo výhodnej pozícii pre zvládanie takýchto sťažností sú najmä expertné apolitické kontrolné výbory, pretože parlamentné kontrolné výbory sú obsadené aj koaličnými poslancami, ktorí by mohli mať záujem nahlasovateľa odhaliť exekutíve. Ak takéto mechanizmy vytvorené nie sú, alebo chýba dôvera v ich efektivitu a nezávislosť, j e niekedy poslednou možnosťou, ktorú sa nahlasovatelia rozhodnú využiť, zverejnenie utajených informácií – najčastejšie prostredníctvom médií." Nebol to teda postup dôstojníkov Vojenského spravodajstva aktom bezmoci?
Tajná služba (Krotenie zdivočených slonov) II. dokončenie
Môžu politici o slovenskej demokracii hovoriť čokoľvek, pravda je taká, že posudzovanie stupňa kvality demokracie sa odvíja aj od efektívneho a zároveň legitímneho variantu fungovania tajných služieb. A všetci, čo si nezatvárame oči pred realitou vieme, koľko závažných prípadov nelegitímnych zásahov tajných služieb do politiky za dvadsaťročie samostatnosti bolo a aká je efektívnosť kontrolných mechanizmov. Napokon aktuálna kauza vo Vojenskom spravodajstve je čerstvým príkladom. Pritom netreba vymyšľať nič nové. Mechanizmy v Nemecku, Holandsku či V. Británii stačí iba prevziať. Na to by však musela byť politická vôľa. A vnímajúc pondelkovú diskusiu poslancov v parlamente nič nenaznačuje, že sa takáto vôľa nájde.