Žiadne poučenie z 21. augusta 1968, hovorí učiteľ. Aj preto môžu vládnuť boľševici!

Autor: Ľubomír Lintner | 22.8.2016 o 17:15 | Karma článku: 9.21 | Prečítané  1359-krát

Keď som pred pár dňami uvidel titulok rozhovoru s dlhoročným pedagógom V. Urbanom (t) neveril som, že to povedal učiteľ dejepisu .

Poznajúc totiž redakčnú prácu, bol sompresvedčený, že je to iba skresľujúca redakčná skratka, ktorá sa používa na pritiahnutie pozornosti čitateľa. Žiaľ, nebola! Učiteľ dejepisu naozaj povedal: "To je ten problém, nájsť v samotnom 21. auguste ponaučenie pre žiakov. Žiadne neexistuje... 21. august nie je pre mňa ako učiteľa dejepisu kľúčovou témou, ktorej by som sa chcel rozsiahlejšie venovať. Má len symbolický význam, žiadna životná skúsenosť z neho neplynie. Azda len to, že, prepáčte za výraz, cikať proti vetru sa neoplatí." A z toho postoja som zostal jednak zarazený, ale na druhej strane mnohé zo súčasného stavu slovenskej spoločnosti vysvetľuje. Jasne totiž ukazuje, prečo aj 26 a pol roka po Novembri 1989 existuje na Slovensku jednak nostalgia po bývalom režime a jednak, prečo neprekáža ani mladej generácii spôsob vlády, ktorá vytvorila pavučinu oligarchicko-politického systému, v ktorej sa beztrestne rozkrádajú verejné peniaze. V. Urban na začiatku rozhovoru konštatuje, že pre súčasných stredoškolákov je rok 1968 historickou udalosťou, ku ktorej majú rovnaký vzťah ako k pádu Kartága. Nuž vzťah stredoškolákov k dejinám je jedna vec, druhou je, či si práve pedagógovia dostatočne uvedomujú, čo znamenalo pre spoločneský vývoj 40 rokov totalitarizmu, rok 1968 v ňom a potom, čo sme rokom 1989 vlastne chceli dosiahnuť. 

Nikto nechce od dejepisára. aby 21. august vysvetľoval napríklad cez príbeh 19-ročného sovietskeho vojaka J. N. Kononovova, ktorý v apríli 1981, teda takmer 13 rokov po vstupe ušiel z posádky v Olomouci, vnikol do domu opravára poľnohospodárskych stroojov P. Dostála, a keď ho prekvapila manželka, ktorá prišla domov so 6-ročnou prváčkou Pavlíkou a 4-ročným škôlkárom Tomáškom, tak vzal kladivo a ubil ich k smrti. Od dejepisára by som však očakával, že 21. august 1968 bude vysvetľovať ako symbol systému, ktorý Slovákom a Čechom zobral na 40 rokov možnosť ešte úspešnejšieho rozvoja nielen v ekonomike, ale najmä v slobodnom myslení a rozvoji hodnôt, ktoré prináša demokracia. Očakával by som od dejepisára, že 21. august 1968 využije ako poučenie na porovnanie totalitarizmu a demokracie. Lebo ak je pre dejepisára jediným poučením to, že "cikať proti vetru sa neoplatí", tak to znamená, že mladým ľuďom odkazuje, že treba skloniť hlavu, lebo silní sa tak dohodli. To dosť vysvetľuje, prečo napríklad protesty za odstúpenie ministra Kaliňáka nemajú ešte rozsah 50-tisícových zhromaždení. Logikou slov učiteľa dejepisu sa totiž dostávame do situácie, že to, čo hovoria o svojom konaní členovia vládnej moci treba brať ako bernú mincu, veď teda "cikať proti vetru..." Ak uznávaný pedagóg nevidí žiadne poučenie z 21. augusta 1968, tak to dosť vysvetľuje, prečo v súčasnosti môžu na mladých ľudí tak intenzívne vplývať rôzne konšpiračné weby s proruskými postojmi. Dejepisár vysvetľuje obdobie po auguste 1968 takto: "Stalo sa to, že sme len pokračovali v duchu spojeneckých dohôd. Po vojne si Američania s Rusmi dohodli sféry vplyvu a obe strany to akceptovali." Nuž ale práve v tom má vidieť dejepisár poučenie z 21. augusta 1968. V tom rozdelení sveta po 2. svetovej vojne. Čo znamenal pre krajiny pod sférou sovietskeho vplyvu a čo znamenal pre krajiny takzvaného. amerického vplyvu. To slovo takzvaný som použil vedome. Pretože Američania zničeným krajinám pomohli ekonomicky a dovolili im rozvinúť sa v slobode používania demokracie. Ten sovietsky vplyv však bol totálny. V ekonomike a technológiách sme nemali taký rozvoj ako Západ a o demokracii sa nedalo hovoriť vôbec. Naopak, priniesol do našej krajiny vyhladzovanie a prenasledovanie na základe vierovyznania a iného názoru. Ten sa silou potlačil! To je poučenie z 21. augusta 1968.

A pokiaľ dejepisár nevidí ten rozdiel medzi svetom totalitarizmu a slobody a ľudský postoj vtesná iba do ohraničenej plochy, že "cikať proti vetru sa neoplatí", tak naďalej pokračuje vo výchove spôsobom, ktorí vyhovuje mocným s boľševickým myslením a ktoré výstižne vyjadril spisovateľ I. Olbracht slovami svojej hlavnej postavy Cortésa-Dobyvateľa: "Ja myslím, za teba, ty nerozmýšľaj a rob len to, čo ti rozkážem a všetko bude dobré." To je však vracanie sa do sveta marxizmu, ktorý tak trefne v opise charakteru jeho zakladateľa K. Marxa vystihol publicista P. Johnson: "„Mal sklon myslieť si, že na jeho osobu sa mravné zákony nevzťahujú, či mal skôr stotožňovať svoje záujmy s morálkou ako takou... „Dominujúcou črtou je neobmedzená ctižiadosť a láska k moci... vo svojej spoločnosti je absolútnym vládcom... neznesie odpor...“ A to sú dostatočné poučenia z 21. augusta 1968, na ktoré dejepisár V. Urban akosi nechce myslieť. A to je veľká chyba. Správanie sa lídrov súčasnej moci totiž ukazuje, že boľševické prvky totalitarizmu sa vracajú. 

P. S. Aký to rozdiel s Českou republikou, kde na rozdiel od dejepisára v 21. auguste 1968 vidia poučenie. Napríklad v pondelok 22. augusta ČT2 venovala tomu celý tematický večer.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Rodák z Martina: Byť gayom na Slovensku vyžaduje odvahu

Comming out bola v jeho živote nádherná chvíľa, tvrdí Peter Karpo Prince. Dnes je ženatý, s manželom žijú v Tel Avive a rozhodli sa pre dieťa.


Už ste čítali?