reklama

Úžasný večer v divadle a politická potemkiáda

V súvislosti s viacerými názormi o úžasnom slávnostnom večere v Slovenskom národnom divadle pri príležitosti dňa, v ktorom sa Slovensko stáva predsedajúcou krajinou Rady EÚ, dávam do priestoru niekoľko poznámok.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Áno, keď beriem do úvahy len ten samotný program, bol to večer úžasný a Ján Ďurovčík + ďalší scenárista Daniel Benko si zaslúžia absolutórium. Páčili sa mi slovné repliky hercov, aj s tým nechceným omylom Petry Vajdovej, keď vo vete, v ktorej hovorila o inšpiratívnosti svojej práce pre ostatných ľudí, namiesto slova zmysluplnosť povedala zmyselnosť. "Ja považujem za dokonalosť to, že aspoň na chvíľu viem inšpirovať ľudí svojou prácou, a keď im dám pocit zmyselnosti." Ono napokon viaceré herecké úlohy Petry Vajdovej nepochybne inšpirujú aj do zmyselnosti. Áno, ten program, bol plný pozitívnych emócií, ktoré museli pozdvihnúť hrdosť každého našinca. Naschvál som až dva razy zdôraznil slovo program a nie večer, pretože ten večer, tak ako celých predchádzajúcich 24 hodín, v ktorých sa konali akcie pri príležitosti začiatku nášho Predsedníctva Rady EÚ, boli poznamenané tým, čo si v týchto geopolitických šírkach stále nevieme odpustiť a, žiaľ, nezbavilo nás toho ani tých 26 a pol roka od Novembra. Velikášstvom, snahou za bombastické podujatie skryť reálny stav vecí. Občan by mohol byť hrdý, keby nevidel, že aj tento deň sa stal pre lídra SMER-SD dňom, keď ho chcel využiť len pre svoj politický profit a ukázať nám, ako je v Európe obľúbeným politikom. V divadle pri účasti šéfa Európskej rady oslovenie Milý Donald alebo pri stretnutí so šéfom Európskej komisie Milý Jean Claude boli falošným obrázkom. Takým, ktorý uvidíte, keď sa pôjdete na bratislavskú Spojnú ulicu (to je tá medzi areálom Úradu vlády a záhradou Prezidentského paláca) a pozriete si pásy umelého trávnika, ktorý na obidve strany ulice dávali narýchlo ešte deň pred začiatkom Predsedníctva. Uvidíte na vlastné oči úplnú potemkiádu. "Chceme byť príjemnou tvárou Európy," povedal v ten úžasný večer predseda vlády. Nuž ale, akú tvár Slovenska vytváral ten istý premiér celý uplynulý rok? Vytváral tvár nesolidárneho Slovenska. Dva razy vinou jeho výrokov rokovalo o najsilnejšej vládnej strane predsedníctvo frakcie socialistov v Európskom parlamente. To, že sa pred slovenským publikom v predchádzajúcich hodinách vytváral falošný obraz o vzťahu R. Fica s lídrami EÚ ukazuje aj situácia zo začiatku februára, keď predseda vlády adresoval do Bruselu list o uskutočnení mimoriadneho samitu, ten vtedy nevyvolal žiadnych záchvev z dôležitosti hlasu akceptovaného európskeho politika. O celkovom vnímaní krajín V4 platí to, čo nedávno povedala europoslankyňa M. Flašíková-Beňová, že „východoeurópske štáty sú stále vnímané ako korupčné prostredie, kde sa neriešia veci a kde sú ministri viac obchodníci ako politici". Vo štvrtok po prijatí šéfa Európskej komisie J. C. Junckera na bratislavskom hrade pred novinármi R. Fico vyslovil aj tieto slová: „Strach je veľmi zlý radca, strach vedie k fragmentácii Európy, strach je najvýznamnejším nástrojom pre extrémistov a nacionalistov.“ Kto však celý uplynulý rok vyslovoval vety typu „keď si len predstavíme, čo mohli nanosiť v tých batohoch“, vyvolávajúce strach a obavy z utečencov. Týždeň, čo týždeň a boli pred voľbami také, kde vyvolával strach aj viac razy za týždeň. Falošné je aj jeho zdôrazňovanie dôležitosti uvažovaného neformálneho samitu 16. septembra v Bratislave. V snahe zdôrazniť jeho výnimočnosť vo štvrtok v parlamente pri obhajobe ministra R. Kaliňáka uviedol, že „sa urobila veľká výnimka, nikdy sa nestretávajú počas predsedníctva premiéri a hlavy štátov na území predsedajúcej krajiny, všetky summity sú vždy v Bruseli“. Hneď na druhý deň mu však sám J. C. Juncker pripomenul o samitoch toto: „Európska rada sa prvýkrát stretla v roku 1979, po tom, čo sa konali európske konferencie šéfov štátov a vlád. Ale od roku 1979 je to také pravidelné stretnutie. Do roku 2003 sa Európska rada stretávala vždy mimo Bruselu a síce v krajine daného Predsedníctva. Potom po zmluve z Nice sme sa rozhodli, že tieto stretnutia sa budú konať v Bruseli, pretože je to menej nákladné. Toto nie je prvý neformálny samit, prvá neformálna Európska rada, ktorá bude na Slovensku 16. septembra.“ Dávam do pozornosti aj Junckerove slová, že v Bruseli „je to menej nákladné“. Nuž ale, čo by neurobili naši „papaláši“ pre zvýraznenie svojej pozície. Nech to stojí, čo to stojí. A z reálneho pohľadu, veľmi ťažko sa dá predpokladať, že vo fungovaní Únie v septembri vznikne dohoda na zmenách. Áno, neformálnych návrhov môže byť plno. Ale je jasné, že do parlamentných volieb v Nemecku (september 2017) a prezidentských volieb vo Francúzsku (jar 2017) sa nič zásadné vo vzťahu európskych inštitúcií a jednotlivých krajín neudeje. Ale vrcholom Ficovej politickej potemkiády bol ten dva razy rozprávaný príbeh o komplikovanosti vybavovania dokladov, keď v období socializmu chcel v roku 1988 vycestovať na svadobnú cestu do zahraničia. Premiér ho použil pri vyzdvihnutí faktu, že Slovensko je v súčasnosti súčasťou schengenského priestoru, v ktorom je umožnený voľný pohyb osôb. Pokrytecké rozprávanie od politika, ktorý v rozhovore pre týždenník Domino Fórum v novembri 2009 konštatoval: „Keď sa pozerám späť, nezisťujem, že v roku 1989 by v mojom živote nastal nejaký zásadný prelom.“ Pokrytecké od politika, ktorý si ako člen komunistickej strany mal možnosť vybavovať doklady na cestu do zahraničia, ale mnohí v období pred Novembrom tú možnosť ani nedostali. Mnohí z nich to riešili úsilím prejsť do sveta slobody cez hraničné ploty, pri ktorých 400 ľudí bolo zastrelených represívnymi zložkami vtedajšej moci. Tých pripomína pamätník Brána slobody na Devíne, November 1989 si vie R. Fico pripomenúť iba obedom s vybranými vysokoškolákmi, čo je na prvý pohľad politická vypočítavosť.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

A tak aj pri tom úžasnom programe som si spomenul na spisovateľa B. Pasternaka, ktorý cez svoju postavu doktora Živaga už pred pár desiatkami rokov ku charakteru politikov pripomenul: „Každý sa pokúša v praxi dokázať svoje idey, ale ľudia pri moci, aby udržali mýtus o vlastnej neomylnosti, zatvárajú oči pred pravdou, ako len môžu. Nemám rád ľudí, ktorým nezáleží na pravde.“

Ľubomír Lintner

Ľubomír Lintner

Bloger 
  • Počet článkov:  32
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Po pôsobení vo všetkých typoch médií a politike som teraz už dôchodcom, ale nechcem zanevrieť na žurnalistiku, dianie v spoločnosti a médiách. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu