O hymne vo „sviežej“ verzii

Autor: Ľubomír Lintner | 28.7.2013 o 17:56 | (upravené 28.7.2013 o 18:05) Karma článku: 7,57 | Prečítané:  1007x

„Tak sme zahrali Slovákom ich hymnu v našom jazyku," mohla by znieť parafráza známych slov slúžky pána Švejka. „A ktorú verziu, pani Müllerová spýtal by sa určite Švejk. „Ja totiž poznám viacero prevedení. Počul som tú, ktorú zahral Košický symfonický orchester v úprave Petra Breinera a pod jeho dirigentským vedením v roku 2010 na trenčianskom festivale Pohoda. Ale už dva roky predtým na festivale Wilsonic som počul aj remix slovenskej hymny Batcha de Mentala. (tu ). A v roku 2009 Rádio FM hralo jeden celý týždeň rôzne variácie tej Matúškovej pesničky, v prevedení The Uniques, Ujko Ormos, Foolk-a, Isobutane, Teapot-a, stroon-a a Kasioboy-a." (tu) „Ale, milosťpán, teraz to bolo v podaní študentov a absolventov brnianskej Fakulty výtvarných umení a Janáčkovej akadémie múzických umení. Oni tej svojej skupine dali také undergroundové meno: Pi-a z h-ven!"(tu), vysvetlovala by ďalej Švejkovi pani Müllerová.

„A v čom je problém,“ pýtal by sa udivený Švejk. „No, tentoraz to urazilo národné cítenie lekára Štefana Paulova,“ snažila by sa osvetliť Švejkovi celú situáciu  jeho slúžka...

Nuž ale opusťme tento švejkovský dialóg a prejdime do reality. Ale aj v tejto rovine sa musím pýtať rovnako: V čom je problém? Bývalý poslanec za SNS v nitrianskom mestskom zastupiteľstve Š. Paulov podal na polícii „oznámenie na Slovenskú televíziu vo veci zneváženia štátneho symbolu“. Zároveň poslal ministrovi kultúry otvorený list. „Tento neodpustiteľný čin možno odčiniť len odvolaním riaditeľa RTVS z jeho funkcie,“ píše okrem iného v liste, ktorý poskytol redaktorom denníka SME. (tu) Lekár Paulov nezostal vo svojom cítení k uvedenému hudobnému variantu slovenskej hymny osamotený. Pridala sa aj Únia Slovákov v zahraničí, ktorá žiada najvyšších štátnych predstaviteľov našej krajiny, aby "dôkladne nechali tento škandalózny prečin vyšetriť a podali verejnosti vysvetlenie, aké dôsledky sa vyvodia voči zodpovedným osobám a aké kroky mienia podniknúť, aby sa podobná nehoráznosť nemohla opakovať". "Sv. Cyril a sv. Metod, ale aj Ľudovít Štúr či Janko Matúška sa musia v hrobe obracať," píšu v otvorenom liste naši krajania žijúci v zahraničí. Na tomto mieste by som úvahu mohol ukončiť Klausovými slovami, ktoré tiež zľudoveli: „Pánové, ale to je hluboké nedorozumění!  Žijeme však  na Slovensku s jeho často falošným národovectvom, ktoré vie spustiť aj nenáležité procesy.

Uvedený remix slovenskej hymny použil český dokumentarista Petr Marek na začiatku svojho filmu Návrat strateného pokladu, ktorý odvysielala televízna zložka RTVS a tiež Česká televízia v rámci cyklu Colnica. Ten začali obidve televízie vysielať v polovici apríla a ukončili v polovici júla. Cyklus sa skladal z trinástich časti, každá z nich mala inú tému a v rámci nej mohli diváci vidieť vždy dva dokumenty (český a slovenský autor) a následne bola priradená publicistická beseda, v ktorej k téme hovorili pozvaní hostia. Návrat strateného pokladu bol dokumentom, ktorý sa vysielal v záverečnej časti cyklu 14. júla 2013. Petr Marek, ktorý je v Čechách považovaný za renomovaného režiséra a hudobníka, ponúkol vo svojom filme cez viaceré hudobné skladby, ankety a ukážky zo starších filmov pôvodom ešte z existencie Československa naozaj nezvyčajný, nie všetkým zrozumiteľný svoj (zdôrazňujem umelecký) pohľad. Česká televízia na svojej stránke v noticke k tomuto dokumentu uvádza, že ide o rozprávkovú šou a hudobnú názorovú koláž s podnázvom Aký je vzťah Česka a Slovenska k Európskej únii? V skutočnosti P. Marek rieši iba ten slovenský vzťah, pretože v anketách vystupujú len slovenskí respondenti, napr. spevák Jožo Ráž, dokumentarista Michal Vasilko Kele, dvaja mladí speváci Adam (20 rokov) a Jonanthan (19 rokov), ktorí prezentujú z videa svoju pesničku spred desiatich rokov Európska únia je múmia a v reále potom glosujú svoje videnie toho sveta spred desiatich rokov a (ne)naplnenie cieľov. Stvárnenie témy podľa výrazov tvárí zjavne zaskočilo aj samotných moderátorov M. Prokopa a A. Banášovú a jeden z hostí, bývalý guvernér NBS I. Šramko to vyslovil priamo: „Ťažko povedať, čo bolo zámerom autora.“ Naozaj pre bežného diváka to nie jednoduchý dokument a rád by som čítal k nemu aj odbornú kritiku. Každopádne podnetov na diskusiu dal film viacero. O zmysle EÚ (Adam a Jonathan: A potom nech sa svet nezlostí, keď dostal každý iba pol kosti...), o existencie eura (jeden z respondentov v ankete: Euro je ko--tina, a keď to raz je-ne, tak tu budú vojny...), o spolužití s Rómami (J. Ráž: Cigáni majú nenormálnu životaschopnosť. Problém bude, keď ich bude viac ako bielych, keď tu bude cigánsky prezident)... Publisticky sa dalo o filme diskutovať.

Postoje Š. Paulena či predstaviteľov Únie Slovákov v zahraničí sú však absolútne nenáležité a je presne z nich cítiť to falošné národovectvo. Vidieť to už zo spojenia Sv. Cyril, Sv. Metod, Ľ. Štúr J. Matúška sa musia v hrobe obracať. Veď medzi tymi dvojicami je historicky tisíc rokov. Cyril a Metod nikdy nemohli počuť slová Matúškovej piesne. Z ich zobrazenia vo filmr, ktorý v uplynulých týždňoch zhodou okolností tiež spoločne vysielali slovenská a česká televízia, je vidieť, že to na svoju dobu boli progresívni mladí ľudia. Janko Matuška v čase, keď písal slová piesne Nad Tatrou sa blýska (pôvodne Dobrovoľníci) mal 23 rokov. A určite by uvítal všetky hudobné varianty svojej pesničky. Veď napokon historické pramene uvádzajú, že pri veršovaní textu mu pomáhal spolužiak z bratislavského evanjelického lýcea J. Podhradský („Keď skladal svoju Nad Tatrou sa blýska... musel som mu hrať na gitare. To bola naša zábava.“) A hudobne je vlastne naša hymna plagiát, veď je na melódiu inej piesne Kopala studienku. V dnešných časoch by už z toho boli ťažké autorské sporyza ukradnuté takty Š. Paulov vo svojich podaniach polícii a ministrovi kultúry argumentuje porušením zákona. Používanie štátnych symbolov, medzi ktoré sa radí aj hymna, upravuje Zákon č. 63/1993, používanie hymny potom osobitne § 13. Nikde však nenájdete ustanovenie, že spievanie v češtine je znevážením hymny. Ak Paulov hovorí o politickej provolácii, tak z tých slov je cítiť závan rokov spred Novembra 1989. A z toho závanu pramení aj to falošné národovectvo. Páči sa mi argumentácia členov brnianskej skupiny v samotnom dokumente P. Marka, kde zdôrazňujú, že text slovenskej hymny bol inšpiráciou pre jej výraznú atmosféru a rovnako súhlasím s ich slovami v reakcii na postoj lekára Paulova. Na svojich koncertoch totiž hrajú a spievajú celý pôvodný text J. Matúšku, ktorý je tvorený štyrmi slohami. A tak ich vystúpenia treba brať skôr osvetovo ako odsudzujúco. Veď ktorý zo Slovákov pozná všetky štyri slohy. A ktovie, či bývalý poslanec za SNS pozná aj iný básnický text J. Matúšku Spevec?

Za dávnych časov, priatelia moji,
Spevca vždy radi mávali;
Teraz k veľmožom stúpiť sa bojí,
Zo dverí by ho vyhnali.
Spoločnú slzu, kus útrpnosti
Darmo čakáme od sveta,
Pýcha, otroctvo mestskej márnosti,
Všetko slávnejšô rozmetá.


V akej prepasti tá božská lýra
V svete sa teraz nachádza,
Nie čin príkladný, ale satira
Jej zvuky milé sprevádza.
Spevák z dávnosti spievať sa bojí,
Nevie, čo mužstvo a sláva,
Len z prítomnosti posmechy strojí,
Tým zhubený svet zabáva.

Rozštiep sa, harfa, struny, pukajte,
City v srdiečku, zhasnite,
Ústa viac hlasu nevydávajte,
Tak sa posmechu zbavíte.
Stareček mĺkne — tichúčko spieva,
V plači neborák zachodí,
Ešte raz brnkne, už dokončieva —
Harfu o skalu zahodí.

Verím, že všetci tí, čo budú posudzovať podnet Š. Paulova či Únie Slovákov v zahraničí, či možno ešte nejakých ďalších falošných národovcov, si uvedomia aj tieto Matúškove verše. A nedopustia, aby umelec musel znovu o skalu harfu zahodiť. Aby sme mohli počúvať slovenskú hymnu naďalej v rôznych hudobných variantoch. Tak, ako poznamenala v samotnej relácii A. Banášová k brnianskej verzii: „Bol to taký svieži variant.“Škoda, že som zatiaľ z prostredia RTVS nepočul hlas aj na obhajobu obsahu uvedeného dokumentu, nielen hlas, že na dokument neboli vynaložené žiadne peniaze z verejných zdrojov. Veď v záverečných titulkoch je aj meno dramaturga za RTVS.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Šanca zrušiť Mečiarove amnestie zostáva živá, parlament ju posunul ďalej

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

KOMENTÁRE

Lexu by azda dokázala dostať ultraprecízna formulácia

Deklarácia, čo navrhuje Fico, je výborná forma, ale zlý text.

TECH

Zistili, prečo Samsungu vybuchovali a horeli mobily

Pri Galaxy Note 7 nešlo o záhadnú chybu, ale o zlú konštrukciu.


Už ste čítali?