Tajná služba (Krotenie zdivočených slonov) I. úvod

Autor: Ľubomír Lintner | 18.6.2013 o 13:18 | (upravené 19.6.2013 o 17:26) Karma článku: 5,50 | Prečítané:  825x

Počúvajúc viac ako osem hodín trvajúcu parlamentnú debatu k najnovšej kauze Vojenského spravodajstva som si uvedomil jednu dôležitú vec. Slovenskí politici sa v dvadsaťročnej ére samostanosti ani o piaď neposunuli k zmysluplnej kontrole tajných služieb. Celkový stav skôr vnímam ako tendencie k návratu späť k oným tragickým rokom vládnucej komunistickej strany so svojou mocenskou zložkou Štátnou bezpečnosťou. A teraz vôbec nemám na mysli porovnanie s vtedajšou vládou jednej strany so súčasnou vládou jednej strany. Od toho som naozaj ďaleko. Je to len konštatovanie, ako vlastne politici nezmenili svoj náhľad na kontrolu tajných služieb. Písal som článok o tajných službách pred viac ako šiestimi rokmi (tu), už vtedy som konštatoval, že aj moja osobná politická skúsenosť z obdobia rokov 2002-2006 ukazuje, že medzi predstaviteľmi politických strán nie je jednota v tom, ako má takáto kontrola vyzerať.

Všetci sa síce vedia zhodnúť, že príslušné výbory v parlamente nemajú dostatočnú kontrolnú kompetenciu, ale aj návrhy, ktoré sme v tom čase predkladali v ANO na vytvorenie centrálnej služby odpočúvania, ktorá by nepatrila ani pod ministra vnútra (polícia) ani pod predsedu vlády (navrhuje šéfa SIS), stroskotali v tom čase práve na výrazných výhradách politických nominantov, ktorí viedli silové rezorty – ministerstvo vnútra a ministerstvo obrany. Aj v tej pondelkovej diskusii ku kauze Vojenského spravodajstva R. Vašečka (OĽaNO) o Výbore pre kontrolu Vojenského spravodajstva poznamenal, že je to vlastne „výbor pre besedy a exkurzie, ten názov kontrolný výbor je nadnesený“.

Pripomeniem november roku 2011. Vtedy vypukla kauza odpočúvania Vojenskou spravodajskou službou (rezort obrany viedol Ľ. Galko). Následne prišla vtedajšia ministerka spravodlivosti L. Žitňanská a poslanec M. Fedor s návrhom zvýšiť kompetencie Výboru pre obranu a bezpečnosť pokiaľ sa týka využitia informačno-technických prostriedkov (ITP), zjednodušene odpočúvania. Návrh predpokladal, že dvaja členovia brannobezpečnostného výboru by mali prístup ku všetkému, čo sa týka odpočúvania. Odpočúvané osoby by o nasadení ITP zase mali byť povinne informované. Návrh sa prirodzene nerealizoval. Publicista M. Žitný, ktorý sa bezpečnostnej problematike venuje viac ako dvadsať rokov, v tom období na margo politikov poznamenal: „Prečo by si oni zarezali zlatú sliepku? Z ich pohľadu by to bolo šialenstvo. Na Slovensku je tradíciou, že akonáhle sa blížia parlamentné voľby, tak pracovníci spravodajských služieb a Policajného zboru nosia oveľa intenzívnejšie ako dovtedy rôzne informácie a kompromitačné materiály smerom k tým, o ktorých si myslia, že budú zohrávať v budúcej vláde nejakú úlohu.“  M. Žitný dlhodobo presadzuje zriadenie malej, ale efektívnej kontrolnej inštitúcie, z ktorej by na tajné služby dohliadali morálne a profesionálne kredibilní ľudia. V podstate počúvam jeho návrhy od roku 1995, od obdobia, keď SIS viedol I. Lexa a keď tajná služba bola podľa nezávislej vyšetrovacej komisie zneužitá na mocensko-politický boj proti prezidentovi Kováčovi. Aj v roku 2007 na sympóziu, ktoré organizovala Asociácia bývalých spravodajských dôstojníkov, M. Žitný uviedol: „Verejnosť bude viac dôverovať službe (rozumej tajnej), ktorá bude mať kontrolný orgán zložený zo všeobecne vážených sudcov ako záruku nestranného vyšetrenia kvalifikovaných podnetov pre porušenie zákonov, na rozdiel od formálneho parlamentného kontrolného výboru, ktorý už svojou politickou povahou ani ničím viac byť nemôže, než debatným krúžkom, narábajúcim s klebetami povedzme vyššej pridanej hodnoty. Takýto orgán z vážených sudcov má jednu veľkú výhodu – nie je aspoň apriori závislý na politických stranách.“ Prirodzene, môžeme si dať rečnícku otázku, či na Slovensku sú takéto osobnosti, na ktorých by sa zhodli vládni aj opoziční predstavitelia...? Navyše ešte pri danom stave justície...

Spomínaná Asociácia zorganizovala už viacero sympózií na tému tajných služieb v postkomunistických krajinách. Zaujímavé je, že v pondelkovej diskusii ani jeden z poslancov nehovoril o záveroch uvedených sympózií, kde sa stretávajú odborníci, ktorí naozaj vedia, čo tajné služby sú a ako by ich bola treba kontrolovať. Maďarský bezpečnostný expert K. Kocsis na sympóziu pred piatimi rokmi na margo úvah politikov o kontrole spravodajských a bezpečnostných služieb konštatoval: „Často urobia jednu chybu: zjednodušenie. Výsledkom tejto chyby je, že rozdeľujú príslušných aktérov do dvoch kategórií: na jednej strane sú spravodajskí dôstojníci schopní spáchať akýkoľvek nečestný čin, porušiť akýkoľvek predpis a prenikať do súkromia občanov, na druhej strane sú čistí, poctiví a neomylní parlamentní poslanci, ktorých úlohou je držať týchto zlých mužov pod prísnou kontrolou.“ K. Kocsic poznamenal, že tajné služby bývajú vnímané ako zdivočené slony a aj preto by explicitné pravidlá pre činnosť a kontrolu mali existovať.

(pokračovanie)

 


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Šanca zrušiť Mečiarove amnestie zostáva živá, parlament ju posunul ďalej

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

KOMENTÁRE

Lexu by azda dokázala dostať ultraprecízna formulácia

Deklarácia, čo navrhuje Fico, je výborná forma, ale zlý text.

TECH

Zistili, prečo Samsungu vybuchovali a horeli mobily

Pri Galaxy Note 7 nešlo o záhadnú chybu, ale o zlú konštrukciu.


Už ste čítali?