Mediálni šéfovia proti kvalite?

Autor: Ľubomír Lintner | 26.4.2013 o 10:18 | (upravené 26.4.2013 o 11:30) Karma článku: 12,69 | Prečítané:  1874x

Písané slovo považujem v hierarchii jednotlivých typov médií za najvyššie postavené. Jednoducho, čo je, ako sa zvykne hovoriť, čierne na bielom, to nepustí. Napokon presvedčujú nás o tom aj štúrovské Slovenskje národňje novini, ktoré si stále dokážeme nájsť v archívoch. Aj novinárska teória hovorí, že rozhlasové a televízne vysielanie je viac prchavé. Na druhej strane však aj po vlastných skúsenostiach z pôsobenia v jednotlivých médiách musím konštatovať, že z pohľadu občana, pre ktorého sú žurnalistické príspevky určené, platí: Pravda je to, čo odznie v televízii! Presvedčilo ma o tom množstvo postrehov z mojich ciest po Slovensku. Dôležitosť vplyvu internetu sa síce prudko zvyšuje, ale stále najviac platí, že najväčší dosah na spoločenské dianie má televízne médium. Aj z toho dôvodu najviac sledujem vývoj v elektronických médiách na Slovensku, kvalitu žurnalistickej práce, aký postoj majú k tvorbe a k tvorivým pracovníkom ich šéfovia.

Všetky uvedené skutočnosti  som si naplno uvedomoval aj v utorok 23. apríla 2013, keď som bol prítomný na vyhlasovaní výsledkov Novinárskej ceny Nadácie Otvorenej spoločnosti v bratislavskom KC Dunaj. Úprimne som zatlieskal oceneným v printových médiách (najviac týždenník .týždeň a denník SME), nuž ale pri všetkej úcte k ich práci dosah na názorovú občiansku hladinu vyplýva jednak z ich predajnosti (údaj podľa AIM z februára 2013 pre .týždeň 15 450 ks, pre SME 44 450 ks) a aj z toho, že si ich kúpi len myšlienkovo vyhranená skupina občanov. Počúvanosť rádií a najmä sledovanosť televízií je všeobecnejšia a rádovo niekoľkonásobne vyššia. Aj preto ma zarazilo konštatovanie podpredsedu Medzinárodného tlačového inštitútu Pavla Múdreho, predsedu poroty v kategórii analyticko-investigatívny príspevok v elektronických médiách, že sa počet prihlásených znižuje a klesá aj kvalita.

Ak si však všimneme stĺpček šéfredaktora SME s titulkom Trest (tu) a článok Pre text o poľovačke... (tu) a zároveň si uvedomíme konanie sudcov v kauze baru Bonnano (tu), tak je hneď jasnejšie, v akých osídlach justičnej moci sa ocitá slovenská investigatíva. V tejto súvislosti tiež pripomínam konanie súčasného generálneho riaditeľa RTVS V. Miku ešte v pozícii šéfa komerčnej televízie Markíza. Keď sa rozhodol zrušiť publicistickú reláciu Paľba, ktorej obsahom boli práve investigatívne zistenia novinárov, tak k tomu poznamenal, že investigatívnu žurnalistiku položila na lopatky nová legislatíva týkajúca sa ochrany osobnosti, ktorú zaviedla politická moc.

Alarmujúcim faktom, ktorý obnažuje vývoj v slovenskom mediálnom priestore, je však skutočnosť, ktorá vyplynula pri vyhlasovaní výsledkov v kategórii rozhovor, beseda, diskusia v elektronických médiách. Tri novinárky zo štvorice nominovaných príspevkov totiž už nepracujú v médiu, v ktorom navrhovanú reláciu vysielali. Andrea Vadkerti (víťazka kategórie) s rozhovorom Portét Nicolasa Wintona bola odídená z TA3, Andrea Paulínyová so sériou relácií Doslova bola odídená z RTVS (televízna zložka) a Vanda Tuchyňová, známa svojou investigatívou v Žilinskom kraji, s príspevkom Regionálny politik odmietol úplatok bola odídená z RTVS (rozhlasová zložka). Termín „bola odídená“ som použil zámerne, pretože ani jeden z odchodov v prípade všetkých spomínaných autoriek sa neudial z ich osobných dôvodov, ale bolo to rozhodnutie vedenia médií. Naozaj alarmujúce je toto konštatovanie v prípade RTVS, kde Václav Mika nastupoval s ambíciami dostať verejnoprávne médium do príťažlivejšieho diváckeho či poslucháčskeho zorného poľa. Dá sa však uvedený cieľ naplniť tak, že médium „pošle k vode“ kvalitné novinárky? Pritom aj v prípade relácie Portrét na TA3, či relácie Doslova v RTVS (televízna Dvojka) sledovanosť dosahovala čísla nad priemerom daného kanála. Žiadny rozumný šéf by tak nekonal. Takže za tým treba hľadať iné dôvody.

 

Andrea Vadkerti sa o svojom „odídení“ dozvedela naozaj netradične – prostredníctvom mailovej správy. „Je to nedôstojné. Ľudia si majú povedať ďakujem, či zbohom, osobne,“ reagovala vo februári t.r. v rozhovore na túto tému pre týždenník Plus 7 dní.

Výrazný zásah do publicistiky urobilo vedenie v RTVS v závere minulého roka. Jednak odvolaním riaditeľa Centra publicistiky Ivana Kočnera ("Odchod z firmy mi bol ponúknutý ako riešenie, ktoré má umožniť vedeniu RTVS obsadiť pozíciu človekom, ktorý vysiela na rovnakej vlnovej dĺžke," povedal vtedy pre medialne.sk) a jednak „odídením“ A. Paulínyovej (má vo vitríne 15 ocenení z novinárskych súťaží) z manažérskej pozície, z ktorej riadila relácie Reportéri, Občan za dverami a Doslova, zrušením tejto diskusnej relácie a nútenou mesačnou prestávkou pre reláciu Reportéri. Všetko sa to udialo po relácii, v ktorej sa diskutovalo o vládnom rozhodnutí zrušiť pluralitný systém zdravotného poistenia. Po jej odvysielaní sa sťažovalo ministerstvo zdravotníctva riaditeľovi V. Mikovi. Ďalšie okolnosti stoja za samostatný blog, takže ich tu nebudem rozvádzať. Dôležitý je však výsledok: moderátorka A. Paulínyová bola „odídená“.

Vanda Tuchyňová získala trikrát za sebou (2009-2011) Novinársku cenu: za príspevok o tom, ako mestské noviny v Tvrdošíne zneužívajú verejné zdroje na budovanie kultu primátora, ako žilinská polícia nakupovala nepoužiteľné služobné psy a za odhalenie mechanizmu zneužívania verejných dotácií.  Oficiálnym dôvodom pre rozviazanie pracovného pomeru s Tuchyňovou bol jej nižší počet vytvorených príspevkov oproti ďalším novinárom z redakcie. Tento pseudodôvod môžu vysloviť len takí ľudia, ktorí neovládajú, aká náročná je novinárska investigatíva. Len pre porovnanie: kolegovia v Čechách v tejto oblasti pripravia do roka zhruba 8 reportáží. Trendy, ktoré sa vytvárajú v oblasti publicistiky a spravodajstva v rámci RTVS poodhalil aj publicista J. Hrabko, ktorý ukončil moderovanie relácie Z prvej ruky z dôvodov „politického tlaku“! A tak počas spomínaného utorkového večera uvedomujúc si súvislosti diania v slovenských médiách mi prišli na um slová z pesničky aktuálneho českého slávika speváka Tomáša Klusa.

 

Léta už tajím svoji příslušnost,
k zemi co vyměnila hrubost za slušnost,
bo se mi nelíbí morální předlohy,
čili papaláši hrající si na Bohy.

Za co, Pane Bože, za co, trestáš tento prostý lid?
Za co, Pane Bože, za co, nechals nás se napálit?

Slová Klusovej pesničky sú najmä o politikoch... Dianie v médiách, najmä v oblasti spravodajstva a publicistiky, s politikou veľmi súvisí. Ak zástupca šéfredaktora denníka SME L. Fila predkladá relevantné dôvody ku konštatovaniu o mafianizácii našej spoločnosti( tu), tak dianie v mediálnej oblasti v oblasti publicistiky spomínaným trendom len nahráva.

A ešte poznámka na úplny záver: Oceňovanie novinárov by si určite zaslúžilo veľkolepejšie priestory, ale aj to poukazuje na stav slovenskej žurnalistiky. Výsledky diváckej ankety OTO sa odohrávajú v žiarivých priestoroch, hoci tie pravé novinárske osobnosti môžeme vidieť práve počas vyhlasovania Novinárskych cien. Ne jednej z webových stránok autor v diskusii k tomu lakonicky poznamenal: „Kde sa, preboha, to podujatie uskutočnilo? V jaskyni?“ Nuž ostáva len veriť, že obsahový stav slovenskej žurnalistiky nebude naozaj pokračovať na ceste k jaskynným pomerom.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Šanca zrušiť Mečiarove amnestie zostáva živá, parlament ju posunul ďalej

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

KOMENTÁRE

Lexu by azda dokázala dostať ultraprecízna formulácia

Deklarácia, čo navrhuje Fico, je výborná forma, ale zlý text.

TECH

Zistili, prečo Samsungu vybuchovali a horeli mobily

Pri Galaxy Note 7 nešlo o záhadnú chybu, ale o zlú konštrukciu.


Už ste čítali?